\"Všetko má svoj začiatok, ale aj koniec. Aj keď sa hovorí Soľ nad zlato, realita je taká, že aj napriek veľkej snahe všetkých zainteresovaných a miernemu medziročnému zlepšovaniu prevádzkových výsledkov, spoločnosť nedokázala vytvoriť zdroje na splácanie starých dlhov a na investície do obnovy technológií už ani nehovoriac, \" uviedol dôvody predseda predstavenstva spoločnosti Andrej Varchola. Aj napriek možnosti pokračovať vo využívaní výrobných kapacít sa Solivary dostali do situácie, keď neboli schopné splácať záväzky a neexistovala ani vízia, že by ich dokázali splácať v budúcnosti.
\"Okrem záväzkov z minulosti sa k problémom pridala vysoká cena elektrickej energie, ktorá je pri výrobe soli kľúčová, do toho prišla ekonomická kríza a dostali sme sa do neriešiteľnej situácie. Po dôkladnej analýze viacerých možných alternatív, v súvislosti s ktorými by bolo možné hovoriť o budúcnosti Solivarov sa ani jedna v konečnom dôsledku neukázala ako ekonomicky reálna. Bolo by nezodpovedné navyšovať ďalšie a ďalšie dlhy, o ktorých vopred vieme, že ich ani v budúcnosti nedokážeme splatiť, \" dodal Varchola.
Napriek tomu, že Solivary sú na Slovensku monopolným producentom soli, na otvorenom európskom trhu nemajú podľa neho šancu konkurovať omnoho väčším výrobcom z okolitých krajín. \"Solivary so svojou kapacitou 100.000 ton soli ročne sa jednoducho nedokážu priblížiť k cenám, za ktoré vyrábajú producenti s kapacitami v miliónoch ton. Riešením by nebolo ani dobudovanie nového závodu v Zbudzi. Jeho dokončenie by si vyžiadalo takmer 30 miliónov eur (903,78 milióna Sk), ktoré Solivary nemajú. Kapacita by sa pritom zvýšila o 250.000 ton, ktorými by stále nedokázali konkurovať naozaj veľkým konkurentom z okolitých krajín, \" uzavrel Varchola.
Solivary dnes zamestnávajú 155 pracovníkov, ktorí si po zákonnej dohode so zástupcami zamestnancov od budúceho týždňa čerpajú dovolenky. Režim spoločnosti v najbližších dňoch bude záležitosťou správcu konkurznej podstaty.
0